Prierez medzinárodnými dokumentami, týkajúcimi sa nezávislosti súdnictva
Thomas Jefferson o štátnej moci povedal : „Slobodná vláda je založená na žiarlivosti, a nie na dôvere. ... Pokiaľ ide o otázky moci, nech už nikto nikdy nehovorí o dôvere v človeka, ale nech ho spúta reťazami ústavy, aby nemohol vyviesť nijakú ničomnosť.“ Je to vlastne spôsob, akým možno zabezpečiť trojdelenie štátnej moci podľa teórie vyslovenej Montes... v diele O duchu zákonov z r. 1748.
V Ústave Slovenskej republiky sú obsiahnuté pojmy nezávislé súdy, nezávislí sudcovia a nezávislý súdny orgán. Ústava SR však pojem sudcovská nezávislosť nevymedzuje a nedáva ani podklad pre jeho bezproblémový výklad.
Slovenská republika je povinná okrem ústavných princípov aplikovať v praxi podľa čl. 7 Ústavy aj medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a ktoré majú prednosť pred domácimi právnymi normami. Ďalej je nutné brať do úvahy aj odporúčania medzinárodných orgánov (osobitne orgánov Európskej únie), ktorých význam a hodnota nespočíva v ich právnej záväznosti, ale v obsahovej sile a univerzálnom využití pri budovaní právneho štátu. Takúto úlohu napríklad zohrala Európska charta štatútu sudcov z r. 1998 pri tvorbe zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich.
Medzi závažné medzinárodné dokumenty, týkajúce sa nezávislosti súdnictvia nepochybne patria najmä :
- Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov, uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 (novelizovaný bol pod č. 102/1999).
Podľa čl. 6 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.
Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:
- byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu
- mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby
- obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú
- vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe
- mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí.
K výkladu vyššie uvedeného Dohovoru dobre slúži judikatúra Europskeho súdu pre ľudské práva v Strasburgu, ktorá je v súčasnosti už pomerne bohatá a aj u nás dostupná. - Charta základných práv Európskej únie (Nice, 7.12.2000).
Charta predstavuje deklaráciu budúceho právneho vývoja Európskej únie, nie je však právne záväzná. Nezávislosti súdnictva sa týka časť VI., kde konkrétne v čl. 47 charta uznáva štandardy, ktoré majú garantovať právo na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom zriadeným podľa zákona a právo na účinný opravný prostriedok. - Základné princípy nezávislosti súdnictva schválené na VII. kongrese OSN o prevencii trestných činov a zaobchádzaní s páchateľmi (Miláno 1985) – rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 40/32 z 29.11.1985 a č. 40/146 z 13.12.1985.
Jedná sa o odporúčajúci materiál, ktorý stanovuje minimálnu úroveň legitímneho a nezávislého súdnictva. - Medzinárodný pakt o občianskych a ľudských právach (dokument OSN).
Uvedený pakt v čl. 14 ods. 1 stanovuje, že všetky osoby sú si pred súdom rovné. Každý má právo na, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje alebo ojeho právach, alebo o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu. Tlač a verejnosť môžu byť vylúčené z celého konania alebo z jeho časti z dôvodov morálky, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo vtedy, keď to vyžaduje súkromný záujem strán. - Odporúčanie R (94) 12 Výboru ministrov Rady Európy členských krajinám o nezávislosti, efektívnej činnosti a úlohe sudcov z r. 1994 pod č. RGE 648 94.
Jedná sa o dôležitý dokument, v praxi formujúci smerovanie vývoja v Európskej únii. - Európska charta štatútu sudov z r. 1998.
Charta bola vydaná ako odporúčajúci dokument pod č. DAJ/DOC (98) 23. Skladá sa z preambuly a siedmych častí. Ako bolo spomenuté v úvode, charta argumentačne veľmi ovplyvnila legislatívny proces pri tvorbe zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. - Odporúčanie R (81) 7 o prostriedkoch uľahčujúcich prístup k súdu.
Dokument v 16-tich bodoch pojednáva o informovaní verejnosti o súdnictve. - Odporúčanie R (84) 5 o princípoch civilného súdneho procesu, zameraných na zlepšenie fungovania súdnictva (obsahuje 9 princípov).
- Odporúčanie R (86) 12 o znížení práce na súdoch a zabránení ich preťaženosti.
- Odporúčanie R (87) 18 o zjednodušení trestnej justície.
- Odporúčanie R (95) 5 o zavedení systému odvolacieho konania v civilných a obchodných veciacha o zlepšení jeho fungovania.
Odporúčanie ako všeobecný štandard požaduje existenciu obligatórneho dvojinštančného konania v civilných a obchodných veciach. - Všeobecná charta sudcu prijatá na zasadnutí Medzinárodnej asociácie sudcov (UIM) v r. 1999 v Taipei – Taiwan.
Skladá sa z preambuly a 15 článkov. - Závery študijných komisií Medzinárodnej asociácie sudcov (UIM).
Existujú štyri študijné komisie, pričom každá z nich sa zaoberá špecifiskými okruhmi otázok. Prvá študijná komisia sa venuje otázkam statusu sudcov, druhá študijná komisia sa zaoberá otázkami civilného práva, tretia otázkami trestného práva a štvrtá otázkami práva verejného a sociálneho práva.
Vypracovala JUDr. Jarmila Maximová, marec 2004.