Výsledky práce v projekte hodnotenie sudcov

Pod záštitou Ministerstva spravodlivosti SR bola vytvorená pracovná skupina na prípravu Zásad hodnotenia sudcov. Úlohou pracovnej skupiny je príprava návrhu Zásad hodnotenia sudcov, ktoré sa má uskutočňovať podľa § 27 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. Uvedené zásady schvaľuje Súdna rada SR po dohode s ministrom spravodlivosti.

Zásady hodnotenia sudcov musia byť z obsahového hľadiska jednotnými kritériami pre hodnotenie práce sudcu, t.j. musia zohľadňovať kvantitu a kvalitu práce sudcov. Na to, aby stanovenými jednotnými kritériami mohli byť zistené objektívne výsledky, plnenie sudcovských povinností musí byť hodnotené so zreteľom na vytvorené podmienky, a tie by mali byť u všetkých sudcov na rovnakej úrovni. Platí to o materiálnom zabezpečení, rovnako ako o dostatočnom personálnom vybavení všetkých súdov. Bez zabezpečenia jednotných a dostatočných podmienok pre prácu sudcu v celej republike, nemožno dosiahnuť objektívne výsledky pri hodnotení sudcov, a to ani v prípade, ak budú prijaté jednotné Záasady hodnotenia sudcov. Nemôžeme „rovnakým metrom hodnotiť plnenie povinností, ak rovnakým metrom nevytvárame podmienky pre prácu“.

Prípadné prijatie jednotných zásad hodnotenia sudcov bez vytvorenia jednotných a vhodných podmienok pre prácu sudcov by nedonieslo želaný efekt, pretože na ich základe by bolo možné sudcov hodnotiť „jednotne“, v žiadnom prípade však nie objektívne, ak ich pracovné podmienky sú diametrálne odlišné.

Súčasťou aktivít v tomto projekte bolo vytvorenie systému vyhodnocovania pracovného zaťaženia sudcov a súdov v Slovenskej republike z hľadiska dostupnosti a rozloženia ľudských zdrojov a ich pracovnej výkonnosti ziťovanej z dostupných štatistických údajov. Na Slovensku je od 1. júla 2006 účinná vyhláška č. 413/2006 Z.z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miest sudcov na súdoch, ktorá neobsahuje žiadne riešenia na zlepšenie stavu vo vybavovaní vecí, zvlášť vecí reštančných. Neobsahuje ani riešenia na určenie potrebného počtu sudcov. Podľa uvedenej vyhlášky „počet miest sudcov v Slovenskej republike je počet miest sudcov určený výškou mzdových prostriedkov v rozpočte Ministerstva spravodlivosti SR na príslušný kalendárny rok“, čo je zrejme nanajvýš nevhodný a nesprávny spôsob určovania počtu miest sudcov na súdoch.

Rakúsky partner - Spolkové ministerstvo spravodlivosti Rakúskej republiky a Spolkové výpočtové stredisko (BRZ) nám ponúka viac ako 30-ročné skúsenosti z oblasti sledovania pracovnej zaťaženosti sudcov a optimálneho a spravodlivého rozloženia ľudských zdrojov v justícii v rámci celej republiky (aj s využitím poznatkov a skúseností z oblasti štatistiky a výpočtovej techniky od r. 1974).

V rámci projektu bol vypracovaný formulár o „Využití ľudských zdrojov“, prostredníctvom ktorého boli zhromaždené dáta o vyťažení na všetkých okresných a krajských súdoch v Slovenskej republike. Získané údaje boli spracované v Spolokovom výpočtovom stredisku v Rakúsku spolu s počtmi nápadu a vybavených vecí zistených zo štatistiky. Softvér umožňuje uvedené dáta spracovať na získanie mnohých potrebných informácií s vysokou výpovednou hodnotou, napr.:

• o personálnom zabezpečení jednotlivých súdov vo vzťahu k celorepublikovému priemeru (aj so sohľadnením jednotlivých funkčných zaradení zamestnancov, napr. počet obslužného aparátu na jedého sudcu v porovnaní s celorepublikovým priemerom
• o množstve nápadu na jednotlivých súdoch vo vzťahu k celorepublikovému priemeru
• o množstve neukončených vecí (vrátane reštančných) na jednotlivých súdoch vo vzťahu k celorepublikovému priemeru

Výsledky dosiahnuté v tomto projekte poukázali na nerovnomerné rozloženie ľudských zdrojov v rámci republiky, napr.

• celorepublikový priemer zamestnancov vykonávajúcich prácu, ktorá súvisí s rozhodovacou činnosťou sudcu (tzv. všeobecné činnosti), je na okresných súdoch v SR 1,19 zamestnanca na 1 sudcu, avšak v na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Nitre je to 1,38 zamestnanca, a na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Košiciach je to 0,95 zamestnanca
• celorepublikový priemer zamestnancov vykonávajúcich prácu, ktorá priamo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou sudcu (nesudcovskí pracovníci), je na okresných súdoch v SR 4,08 zamestnanca na 1 sudcu, avšak v na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Zilina je to 4,65 zamestnanca, a na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Košiciach je to 3,52 zamestnanca
• celorepublikový priemer vyšších súdnych úradníkov na okresných súdoch v SR je 0,83 VSÚ na 1 sudcu, avšak v na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Žiline je to 0,94 VSÚ na 1 sudcu, a na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Košiciach je to 0,75 VSÚ na jedného sudcu
• celorepublikový priemer asistentov na okresných súdoch v SR je 1,35 asistenta na 1 sudcu, avšak v na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Nitre a Žiline je to po 1,52 asistenta na 1 sudcu, a na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Košiciach je to 1,18 zamestnanca

Výsledky dosiahnuté v projekte, ktoré sa týkajú pracovného zaťaženia sudcov s ohľadom na nápad poukáazali takisto na diametrálne rozdiely, napr.

• v r. 2006 bol nápad v civilných veciach na 1 sudcu na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Trenčíne v počte 235 vecí, avšak na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Prešove to bolo 342 vecí na jedného sudcu
• v r. 2006 bol v civilných veciach počet vybavených vecí na 1 sudcu na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Košiciach v počte 276 vecí, avšak na okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Prešove to bolo 359 vecí na jedného sudcu

Podľa štatistických údajov Spolkového ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky nápad na jedného sudcu na okresných súdoch v Rakúskej republike v r. 2006 bol v počte 382 vecí; v tom istom období roku 2006 pripadlo na jedného sudcu v Rakúsku 190 vybavených sporových vecí (v civilných veciach), z toho 73 vecí na jedného sudcu bolo ukončených rozsudkom.

Pokiaľ ide o ideálne rozloženie ľudských zdrojov – sudcovia, vyšší súdni úradníci, asistenti - zo spracovaných údajov o nápade a existujúcom personálnom vyťažení súdov vyplýva záver, že napríklad v obvode Krajského súde v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach je mierny nadstav sudcov s ohľadom na nápad (viď tabuľka č. 1 na strane 4 materiálu), ale po zohľadnení starých vecí, prenášaných z minulochých rokov, vyplýva záver, že práve na týchto dvoch súdoch je vzhľadom na dlhodobo neriešené problémy a pracovnú preťaženosť sudcov, potreba personálneho posilnenia ďalšími sudcami zjavne vysoká (viď tabuľka č. 2 na strane 4 materiálu).

Spracovávaním vyššie uvedených údajov týmito postupmi osvedčenými v rakúskom systéme súdnictva, možno získať množstvo ďalších hodnotných informácií, ktoré dnes ešte nevieme presne dostatočne popísať – používanie daného softvéru prirovnal rakúsky partner ku učeniu hre na nový hudobný nástroj, ktorý nám potrvá určitý čas, ale výsledok bude stále lepší.

Ďalším výsledkom práce v projekte je vytvorenie návrhu Zásad vnútornej revízie súdov.

Od 1. apríla 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého je vykonávaný nový druh kontroly súdu a sudcov, tzv. vnútorná revízia súdu, ktorý smeruje k prevereniu aktuálneho stavu výkonu súdnictva, k zisteniu príčin nedostatkov pri výkone súdnictva a k návrhu opatrení na ich odstránenie. Výsledky prvých vnútorných revízií na niektorých súdoch poukazujú na značnú nejednotnosť pri ich vykonávaní a spracovávaní zístených dát. Nakoľko inštitút vnútornej revízie bol do systému slovenského súdnictva zavedenýc podľa rakúskeho modelu, a je mu z tohto dôvodu veľmi podobný, bolo rozumné prevziať skúsenosti, ktoré rakúsky projektový partner v danej oblasti má. Vo februári 2007 bola v Rakúsku po desiatich rokoch vydaná novelizovaná „Príručka pre vnútornú revíziu“, ktorá je vodítkom pre vizitátorov tak pri vykonávaní revízií, ako aj pri spracovávaní získaných dát a vyhotovovaní správy z vnútornej revízie. Samozrejme, že pri vypracovaní návrhu Zásad vnútroných revízií sme vychádzali z potrieb justície na Slovensku. Neoceniteľné je odporúčanie rakúskych kolegov smerovať zistenia i výsledky revízií s orientáciou na budúcnosť.

Zavedením výsledkov prác tohto projektu do života a ich využívaním by sa vo veľkej miere zlepšila situácia pri vytváraní vhodných a jednotných podmienok pre prácu sudcov na Slovensku, a tým aj podmienok pre jednotné a objektívne hodnotenie sudcov na Slovensku z hľadiska kvality i kavntity ich práce. A následne - efektívnou kontrolou výsledkov práce sudcov, prepojenou s efektívnymi mechanizmami ich zodpovednosti, by mala aj snaha o čistotu vo vlastných radoch - dosiahnutú zvnútra vlastnými prostriedkami - väčšiu nádej na úspech, a tým zlepšenie stavu justície na Slovensku, jej stabilizácie i vnímania jej obrazu zvonku.

Vypracovala JUDr. Jarmila Sopková Maximová, vedúca projektu

V Bratislave, 29. júna 2007